LIEK


Zodvihol po druhom zazvonení. Bez pozdravu som mu oznámila, že o pol hodiny som u neho a hneď som zložila. Cítila som odhodlanie miešajúce sa s bolesťou. Verila som, že keď to urobím, budem sa cítiť lepšie.

Vošla som preto do spálne a obliekla som si presne ten typ spodného prádla, z ktorého ide do kolien- červené čipkované nohavičky a dosť veľa odhaľujúcu podprsenku rovnakej farby. S odporom som si cez hlavu pretiahla čierne saténové minišaty na ramienka, ktoré som dostala od NEHO na výročie. Pridala som aj silonkové nadkolienky čiernej farby. Ešte trošku vyzývavo červeného rúžu, vlasy zopnúť štipcom do neforemného drdola, vysoké opätky, kabát, kabela a vyrazila som. Vyrazila som na lov. Ale lovenou zverou mali byť moje city. Chcela som ich otupiť a potom zabiť.

Cestou autom som poklepkávala dlhými nechtami po koženom volante. Musím sa zbaviť aj toho auta. Bol to darček od NEHO. Preto hneď, ako som bola v pohodlnej blízkosti od jeho bytu, som vystúpila, nechala kľúče v zapaľovaní a na predné sklo toho prekliateho červeného tátoša som rúžom JEHO obľúbenej farby napísala "AK CHCEŠ JE TVOJE". Zobrala som si kabelku a rýchlym krokom som sa vybrala naproti vysokým preskleným dverám.

Studený vzduch mi chladil rozhorúčené líca. Rozhorúčené od hnevu, nie od vášne. Od hnevu voči NEMU, NEJ a hlavne voči sebe samej, že som bola taká slepá.

Vo vestibule ma veselo pozdravil poslíček, s ktorým som si vždy mala čo povedať, no od poslednej návštevy sa veľa zmenilo. Preto som vestibulom len prehrmela a zanechala som za sebou chlad svojho zlomeného srdca. Chlad veľmi podobný tomu, ktorý zostane po snehovej víchrici.

Výťah šiel príliš pomaly, no nezostávalo mi nič iné len čakať, pretože 30 poschodí by som v týchto podpätkoch bez ujmy nevyšliapala.

Keď sa ručička konečne zastavila na požadovanom čísle, niekoľkokrát som stlačila tlačidlo otvoriť. Nepomohlo to, no aspoň som si vybila časť frustrácie, ktorá sa cestou výťahom v mojom vnútri nahromadila. Vystúpila som a razantne som zaklopala na dvere.

Nezvonila som. Už ma aj tak čakal, preto ma ani najmenej neprekvapilo, keď mi otvoril len v trenkách Calvin Klein. Milovala som, keď mal na sebe len trenky. Výborne v nich vynikala jeho dokonalá, vždy pekne opálená postava. Jeho svaly sa napli hneď ako ma zbadal.

Opäť bez pozdravu, som sa popri ňom pretisla do apartmánu a zamierila som rovno k baru, kde som, na moje potešenie, našla svoje obľúbené šampanské. Bez ostychu som ho otvorila a napila som sa rovno z fľaše. Kabelku som zatial hodila na konferenčný stolík. Pocítila som na sebe jeho nepokojný pohľad, no prvý pokus o prehovorenie som mu zmarila hodením štupľa do hrude. Pochopil.

S fľašou v ruke som sa za hlasného klopania podpätkov presunula do veľmi stroho osvetlenej spálne, v ktorej dominovala obrovská posteľ. Pousmiala som sa nad neporiadkom, ktorý tu pravdepodobne zostal po tej, ktorú vyhodil pre mňa. Toto mi robilo dobre. Vedomie, že aspoň v jeho živote som dlhodobo na vrchole rebríčka hodnôt.

Položila som fľašu na stolík na mojej strane postele a zhodila som kabát. Nečakal ani sekundu, už ma bozkával odzadu na krk, presne tak, ako som to milovala. No dnes som to nechcela tak, ako zvyčajne. Preto som sa prudko otočila a posunula jeho ruky na lem kratučkých šiat. Aj napriek šoku, ktorý sa zračil v jeho očiach, pochopil. Pochopil, že dnes to bude na jeho spôsob.

Nestrácal čas a potiahol za len šiat. Potiahol tak silno, až zapraskali tenučké ramienka. Šaty sa po mojom tele zviezli až na zem. No on nečakal. Okamžite sa zmocnil môjho krku a razil si cestu k vrchnej krajke na mojej sexy podprsenke. Jeho bozky boli drsné, surové, živočíšne. A presne to som potrebovala. No chcela som mať navrch. Mať kontrolu nad tým, čo sa stane. S NÍM to tak nikdy nebolo. To ON vždy viedol. Teraz však nie som s NÍM. Teraz som paňou ja.

Preto, keď som na svojom stehne zacítila tvrdú guču, vkĺzla som studenými rukami do jeho treniek, čo sprevádzalo nadržané syknutie. Presne som vedela čo na neho platí. Trošku som ho načala, no prácu som nechala nedokončenú, aby ma prosil. Prosil na kolenách. A on pokľakol. No nie aby prosil, ale aby ma urobil svojím dokonale schopným jazykom.

Zvalil ma na posteľ a bez okolkov zo mňa strhol jeho obľúbené nohavičky. Oboma rukami pevne uchopil moje vnútorné stehná a roztiahol mi ich na šírku svojich ramien. Vtom som sa stratila vo vzdychoch a slasti, ktorú mi spôsoboval každý pomyk jeho teplého jazyka. Potom, ako som sa mu urobila do úst som si ho pritiahla za tie kučeravé kadere vyššie a bozkávala som ho ako o život. Pomedzi bozky som chytila jeho penis a nasmerovala som ho presne tam, kde prednedávnom skočil robotu jeho jazyk. Bez okolkov do mňa svoju pýchu zasunul a zavzdychal tak krásne, že by ma za normálnych okolností pichlo pri srdci. No ja som bola taká ubolená, že to so mnou ani nehlo. Nakázala som mu, aby prirážal silno, aby bol veľmi neslušný a aby nebral na mňa ohľad. A tak aj urobil.

Prirážal silno a dosť rýchlo na to, aby si všimol, ako sa mi z očí rinú slzy. Každé prirazenie mi malo priniesť úľavu, no nič nepomáhalo. Zaťala som mu teda nechty do chrbta, slastne zavzdychal a ešte viac zrýchlil. S vášňou na perách prirážal, hovoril mi aká som sexy a cítila som, ako ma pomaly, ale isto napĺňa. Cítila som, ako ho v sebe sťahujem hlbšie a hlbšie, ako sa mi klepú nielen pery ale aj kolená. Cítila som, ako pomaly bolesť srdca nahrádza rozkoš. Cítila som, ako sa urobil, no s námahou sa snažil doviesť k vrcholu mňa.

Vrchol prišiel príliš skoro. A keď pominula vlna eufórie a slasti, opäť ma naplno zasiahla bolesť z JEHO zrady. On sa snažil byť milý, no odstrčila som ho a opäť som sa poriadne napila z fľaše. Pochopil. Dal mi pokoj. Zmizol vo vedľajšej izbe a mňa nechal samú. Samú s mojou bolesťou.

Prečo práve JU? Jazdili na ňom rôzne baby, no ja som bola tá, ktorá vtedy vyhrala súťaž. Ale na ako dlho? Na tri roky. Naivne som čakala za svoje nadpozemské výkony zásnubný prsteň. Potom mu učarovala ONA, zradkyňa s rovnakou rodičovskou základňou. V čom je lepšia ONA než ja, že ma pre ŇU opustil? Slzy sa mi gúľali dole tvárou stále rýchlejšie. Na striedačku som pila a smrkala do šiat, ktoré mi ON dal a ktoré on roztrhol. Myslela som, že sa tá bolesť sexom vyplaví. Nie úplne, ale aspoň čiastočne. No práve naopak. Znásobila sa, pretože zatiaľ čo ja tu plačem, ONI si to rozdávajú v mojej, v NAŠEJ posteli.

Celá rozochvená som vyšla na terasu. Nahá v takom chlade som sa cítila živšia ako posledné dni. Cítila som sa tak veľmi živá, až som pomyslela na smrť. Nebola by to úľava? Čoby nie.

S fľašou na perách som sa začala štverať na okraj terasového múrika. Už som bola takmer úplne hore, keď ma zozadu stiahli jeho ruky dole. A vtedy som cítila bolesť väčšiu než tú, ktorú vo mne zanechali ONI. Bolesť, ktorú dokáže spôsobiť len myšlienka, že som bola schopná si vziať život. Rozplakala som sa a dala som tak priechod svojim citom. On ma držal pevne. Tak pevne, ako vždy, keď ho privádzam k vrcholu. Dnes som však ja na dne a on mi podáva pomocnú ruku. Kto by to bol čakal?


1 comment


  • Martina

    Pfuu v niečom som našla seba 😥 a vzdy som to chcela ukoncit sexoma vzdy som bola na tom horšie a on bol víťaz nic ho netrápia len bol spokojný ze ma prázdne gule…. Viac takych príbehov ❤️


Zanechaj komentár